PROTIPRÚD – Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov
Zvyšovanie koncesionárskych poplatkov za slovenskú verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Demagogická výkladná skriňa – spravodajstvo si nezaslúži ani cent navyše. Viac peňazí pre RTVS poslúži zároveň na vylepšovanie životného štandardu poslušných propagandistov a ich servisného personálu
2. 5. 2016
Ľubomír Huďo sa na základe vlastných pracovných skúseností zamýšľa nad kvalitou spravodajstva v tzv. verejnoprávnom slovenskom rozhlase a televízii (RTVS) zameranom na formovanie poslušnej občianskej masy, ktorá si financuje vlastnú manipuláciu
Existuje hanlivé tvrdenie, že každý, kto vie zapnúť a vypnúť televízor, prípadne rozhlasový prijímač, sa automaticky považuje za odborníka na televízne a rozhlasové vysielanie. Posudzuje, kritizuje a ventiluje svoju nespokojnosť, pričom v mnohých prípadoch aj bez znalosti podmienok, možností a celkového obsahu daného média. Toto tvrdenie však nemožno automaticky zovšeobecniť na každého kritického a vnímavého diváka či poslucháča so snahou uvažovať nad dianím okolo seba.
Osobitnou a špecifickou kapitolou je spravodajstvo a publicistika. V prípade verejnoprávneho vysielača sú, pochopiteľne, nároky verejnosti oveľa vyššie než pri posudzovaní komerčných staníc zameraných predovšetkým na taký druh spravodajstva, ktorý podriaďuje výber tém a ich spracovanie jedinému cieľu – vyvolať emócie a zabaviť (infotainment). Koncesionárske poplatky sú prezentované ako nevyhnutný zdroj fungovania verejnoprávnych mediálnych inštitúcií. A práve o nich ide, či ich platíme za kvalitné, objektívne a vyvážené informovanie v prípade spravodajstva, alebo len a len za mediálnu masáž či vymývanie mozgov v záujme kohosi a čohosi, teda v prospech určitých politických síl, záujmových skupín a stanovených trendov myslenia v duchu tyranskej politickej korektnosti.
Vedenie verejnoprávnej televízie a rozhlasu má vždy dojem, že si zaslúži a potrebuje viac peňazí na chod inštitúcie, a verejnosť len veľmi nerada prispieva zo svojho účtu na chod niečoho, čo postupne stráca jej dôveru alebo nenapĺňa predstavy o vyváženom informovaní a kvalitnom programe.
Vláda, ministerstvo a RTVS
V programovom vyhlásení novej slovenskej vlády sa v súvislosti s RTVS okrem iného uvádza:
„Vláda považuje Rozhlas a televíziu Slovenska za jediný systémový nástroj na poskytovanie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, spočívajúcej v širokom prístupe verejnosti k informáciám, kultúre a vzdelávaniu. Vláda prijme také legislatívne opatrenie, ktoré poskytne Rozhlasu a televízii Slovenska stabilné a primerané finančné zabezpečenie plnenia jej zákonných úloh prostredníctvom optimalizácie výšky úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska.“
Ministerstvo kultúry SR pripravilo novelu zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Výška koncesionárskych poplatkov by sa mala upraviť od 1. januára 2017. Cieľom novely je podľa rezortu optimalizácia výšky úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS. Ministerstvo tým chce zabezpečiť dlhodobé financovanie základných úloh a povinností verejnoprávneho vysielateľa vrátane rozšírenia ponuky o novú programovú službu. Tou by mal byť tretí televízny okruh. Treba pripomenúť, že verejnoprávna televízia už v minulosti disponovala tretím, športovým, kanálom, ale pre zlú finančnú situáciu ho v roku 2011 vypla.
Koncesionárske poplatky na Slovensku platia všetci obyvatelia, ktorí sú odberateľmi elektriny (platba pre každú domácnosť je 4,64 eura), ako aj firmy. Dôchodcovia a ľudia odkázaní na sociálne dávky majú nárok na polovičnú zľavu z poplatku, podniky v závislosti od počtu zamestnancov odvádzajú každý mesiac až 464,71 eura.
Generálny riaditeľ RTVS už predtým navrhol, aby domácnosti po novom platili 7 eur. V tejto súvislosti stojí za zmienku, že Václav Mika má neobyčajne pevné väzby so staronovým ministrom kultúry Marekom Maďaričom z vládnej strany Smer-SD a že Václav Mika sa stal novým šéfom RTVS v roku 2012 tajnou voľbou poslancov v parlamente. Vo vládnej stane Smer-SD vznikol pre Mikovo zvolenie vážny rozkol. Podľa zdroja spravodajského portálu Aktuality.sk sa mal minister kultúry Marek Maďarič vyhrážať demisiou, pokiaľ by nebol zvolený V. Mika.
Vtedajšia opozícia označila voľbu generálneho riaditeľa RTVS za frašku. Keď však bola predtým pri moci, rovnako predvádzala frašku v rámci RTVS, pričom rozhodujúce trio – generálny riaditeľ, programový riaditeľ a šéfredaktor spravodajstva – vykonávalo službičky na politickú objednávku a presadzovalo stranícku líniu momentálnej vládnucej strany tak ako vždy predtým. Tragédiou slovenskej verejnoprávnej mediálnej scény je fakt, že táto fraška nemá konca kraja a naďalej pretrváva.
Služba Veľkému bratovi – a jeho dvojčaťu v Bruseli
Je pravda, že koncesionárske poplatky sa nemenili už trinásť rokov, ale tiež je pravda, že pokiaľ ide o spravodajstvo a publicistiku, šírila tzv. verejnoprávna inštitúcia demagógiu a propagandu, ktorá nestála a nestojí ani za deravý groš, teda ani za cent, navyše, skôr naopak. Každý z predstaviteľov RTVS, predtým Slovenská televízia (STV) a Slovenský rozhlas (SRo), tvrdil, že spravodajstvo je výkladná skriňa vysielania. Aranžéri tejto výkladnej skrine, minulí i súčasní, vždy postupovali tak, že na rozhodujúce posty dosadili šéfredaktora a vedúcich vydaní (schvaľujú príspevky do vysielania, poverujú redaktorov úlohami a spracovaním domácej i zahraničnej problematiky) oddaných stanoveným názorovým a myšlienkovým trendom.
V praxi to znamenalo a znamená pravidelne kŕmiť verejnosť mediálnou potravou, ktorá podporuje poslušnosť a vernosť transatlantickým väzbám, geostrategickým plánom Bieleho domu, rozhodnutiam velenia NATO, koncepciám eurobyrokratov v Bruseli, kampaniam NGO (mimovládnych organizácií financovaných z amerických zdrojov) v duchu multikulturalizmu, neoliberalizmu a globalistických snáh v rámci NWO (Nového svetového poriadku). Týkalo sa to tendenčného a jednostranného informovania v prípade bombardovania Srbska, vojny v Iraku, Líbyi či v Sýrii, pri rôznych farebných revolúciách od arabskej jari až po Majdan v Kyjeve a situáciu na Kryme, prípadne v otázkach stupňovania európskej integrácie – centralizácie a riešenia utečeneckej krízy.
Ako zahraničnopolitický redaktor v Slovenskej televízii som poznal aranžovanie pochybnej výkladnej skrine nositeľmi politickej servilnosti a bezohľadného karierizmu v mene zvyšovania vlastnej životnej úrovne a konzumného vegetovania. Dnešní naoko liberálni tvorcovia správ z verejnoprávnej dielne by v prípade existencie iného režimu verne slúžili mocipánom akéhokoľvek druhu – maoistom, nacistom, kapitalistom, komunistom, akýmkoľvek -istom, keby za to boli výhody, prospech, kariéra, popularita, lepší život na úkor všetkých ostatných a za akúkoľvek cenu. Ešte včera slúžili v komerčnej stanici Lauderovej CME a dnes tzv. verejnoprávnosti v RTVS, ako napríklad súčasné vedenie od generálneho riaditeľa Václava Miku až po šéfa spravodajstva Lukáša Dika.
Navyše to ani nie je taký problém, pretože základné dogmy sa nemenia – služba Veľkému bratovi spoza Atlantiku a jeho bruselským poskokom. A ostatných v spravodajskom tíme si pod ekonomickým tlakom prispôsobia na svoj obraz, iných sa zbavia. Viac koncesionárskych poplatkov znamená väčšie zdroje na odmeňovanie agilných redaktorov, ktorí sú odlišne odmeňovaní a platení nie na základe kvality, obsažnosti a prínosu informačných príspevkov, ale podľa poslušnosti, oddanosti a ochoty kráčať bez akýchkoľvek otázok a pochybností tam, kam ich nadriadení vedú. Týka sa to aj servisného personálu, o príjmoch ktorého rozhoduje rovnaké vedenie. Poznal som takých, ktorí to dokonca vykonávajú s nadšením, ale aj takých, ktorí vnútorne nesúhlasia, ale presstitúcia a hypotéky v nich prevalcovali aj zvyšky hrdosti.
Všetci budeme CNN
V holandskom dokumente pod názvom Svet podľa televízie Russia Today, ktorý nedávno odvysielala ČT, rôzni mediálni experti a bývalí zamestnanci hovorili o atmosfére v RT. Podľa nich tam panuje autocenzúra a ten, kto berie veľké peniaze, uvažuje, o čom má radšej pomlčať. Nieže by to niekto nariadil, ale človek si to uvedomí, keď sa nechce dostať do sporu so šéfom spravodajstva alebo s vedením. Pokiaľ sa nenaučíte odhadovať, čo sa od vás chce, nemôžete počítať s postupom.
Neviem, či to takto skutočne funguje v RT, nepracoval som tam, ale v Slovenskej televízii je to presne tak, čo môžem potvrdiť z vlastných skúseností i zo skúseností kolegov, ktorých donútili odísť, no nie z profesionálnych dôvodov, ale preto, že si nechceli uvedomiť, o čom mlčať a čo hlásať. Línia je jasná – USA sú úžasnou krajinou s právom viesť svet a diktovať mu, Európska únia nemá alternatívu, Rusko je ríšou zla, v minulosti trpel len židovský národ, európske národy sú vinné za všetky hriechy sveta, neoliberálny systém je ideálny a nemožno ho ničím iným nahradiť, utečencov zo severnej Afriky, Blízkeho východu a Strednej Ázie treba v Európe vítať s otvorenou náručou a každý, kto čo i len v myšlienkach zapochybuje, patrí k extrémistom, konšpirátorom a fašistom.
Takže plaťme vyššie koncesionárske poplatky, aby sme „ správne“ chápali domáce i zahraničné udalosti. Napokon dosiahneme ideálny stav a naše verejnoprávne médium bude ako vytýčený vzor podľa slov Oľgy Bakovej, šéfeditorky zahraničného spravodajstva Slovenského rozhlasu, bývalej spravodajkyne v USA. V rozhovore pre portál Mediálne.sk okrem iného vyhlásila: „Myslím si, že ideme správnou cestou, nikdy nebudeme CNN, ale zahraničná novinárčina sa robí poctivejšie ako pred rokmi.“
Americká spravodajská televízia CNN ako nedosiahnuteľná mediálna méta. Včera sovietske, dnes americké vzory – zdá sa, že myslenie aranžérov výkladnej skrine, teda spravodajstva, sa v zásade nemení. Nie služba domácej verejnosti, ale niekomu úplne inému v mene vlastnej zištnosti.
A platiť budeme všetci, veď ide o „verejnoprávnosť.“
http://www.protiprud.sk/politika/1765.htm