PROTIPRÚD – MEDZI RUSKOM A ZÁPADOM
Slovenský premiér v Moskve: Uisťovania, sľuby, a čo realita? Svojrázna politika – tváriť sa proeurópsky, rečniť národnoštátne a konať pragmaticky. Názor na Rusko polarizuje politikov i verejnosť
Ľubomír Huďo píše o rokovaniach medzi slovenským premiérom Robertom Ficom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom v súvislosti so spoločenskými náladami na Slovensku
Pri pojme Rusko spustia dva protichodné tábory na Slovensku ostrú výmenu názorov, prestrelku argumentov a emocionálne výlevy od patologickej nenávisti až po očakávanie mesiášskej ochrany a riešenia všetkých problémov mocným slovanským bratom. Pre jedných je ruský prezident Putlerom, diktátorom a stelesnením imperiálnych chúťok, pre druhých mimoriadne schopný politik, nositeľ pozitívnych vízií a výborný stratég. Medzi nimi sa snaží o akýsi neutrálny postoj ďalšia skupina, ktorá nemá ilúzie o Východe, no zároveň zdieľa i hlboké sklamanie z taktizovania Západu a jeho dominancie.
Potom sú tu pragmatici, pre ktorých je dôležité hľadisko výhodnosti a vzájomnej spokojnosti. Pre rusofóbov predstavuje Moskva permanentného strašiaka a nepriateľa, ktorému nemožno za žiadnych okolností dôverovať, a rusofili ju vnímajú ako jediný účinný ochranný val pred degeneráciou, zvrátenosťou a mocenskou nenásytnosťou osi Washington – Brusel. Preto cesta slovenského vysokopostaveného politika do Ruska okamžite vyvoláva dohady a rôzne hypotézy o sférach vplyvu a ďalšom smerovaní krajiny.
Moskovské debaty Fico – Putin
Slovenský premiér Robert Fico v ruskej metropole rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a uistil cez médiá verejnosť na Slovensku o spoľahlivosti ruského partnera ako dodávateľa v oblasti energetiky. No z ich rozhovoru sme sa nedozvedeli, či bude vybudovaný plynovod Nord Stream 2, ktorý by Slovensku ekonomicky uškodil.
Napriek otáznej budúcnosti projektu Nord Stream 2 slovenský premiér vyhlásil: „Obhájili sme naše národné záujmy a pre všetky prípady, či už Nord Stream bude alebo nebude, prepravná kapacita cez Slovensko zostane zachovaná.“ Keby totiž ruský plyn cez slovenský plynovod prestal prúdiť úplne, ročne by Slovensko prišlo o 800 miliónov eur.
Nord Stream 2 v podobe dvoch plynovodov z ruského pobrežia Baltského mora do Nemecka by odstavil Ukrajinu ako tranzitnú krajinu, pričom by prišla o dve miliardy dolárov. Aj Slovensku ako tranzitnej krajine ruského zemného plynu by chýbali tieto príjmy do štátneho rozpočtu. Kritici probruselského postoja slovenskej vláde vyčítajú, že spätným chodom plynu na Ukrajinu poškodzovala ekonomiku Ruska miliardami dolárov ročne. Podľa nich je reverzný plyn pre Ukrajinu zásadne kontraproduktívny k národno-energetickým záujmom Slovenska.
V hre o odstavenie Ukrajiny ako tranzitnej krajiny a iných konkurentov je okrem Severného prúdu aj Turecký prúd, ktorý bude spájať Rusko s Tureckom cez Čierne more. Plynovod môže byť ďalej predĺžený do Grécka, Talianska a Rakúska. Ruský gigant Gazprom sa chce dostať na nové trhy v južnej Európe, kde mu môže konkurovať Alžírsko a bridlicový plyn z USA. Plynovod cez Turecko je spôsob, ako obísť Ukrajinu a sankcie uvalené Európskou úniou na Rusko a takto sa zbaviť závislosti na Ukrajine pri dodávkach plynu do Európy.
Od plynu k sankciám
Ďalším predmetom bilaterálneho rokovania bol pokles obchodu medzi Slovenskom a Ruskom. Vzájomným ekonomickým vzťahom by mohlo dať nový impulz urýchlené zasadnutie rusko-slovenskej medzivládnej komisie, naplánované na január 2017. S tým súvisia aj sankcie, ktoré na Rusko uvalila Európska únia. Robert Fico ich znova označil za škodlivé pre obe strany.
V tom nie je osamotený, pretože napríklad aj šéf rakúskej diplomacie Sebastian Kurz vyzval Európsku úniu, aby zrušila protiruské sankcie. Napätie s Ruskom v ekonomickej i vojensko-bezpečnostnej oblasti v duchu súčasnej línie NATO sa vypomstí všetkým zainteresovaným. Nemecký spolkový vicekancelár Sigmar Gabriel si položil otázku: „Bude svet lepší, ak budú obe strany pokračovať v manévroch na hraniciach, zbrojiť a vyhrážať sa?“
Slovensko je súčasťou EÚ i NATO, takže aj napriek Ficovým diplomatickým vyjadreniam o odmietaní konfrontácie s Ruskom, predsa len slovenská zahraničná politika v kontinuite s washingtonskými inštrukciami v rámci NATO a bruselskými direktívami v EÚ nepôsobí na Moskvu prívetivým dojmom. Časť slovenskej verejnosti i politikov, predovšetkým mimoparlamentných, vyzýva k slovanskej vzájomnosti a neobetovaní národných záujmov v prospech transatlantických kalkulácií. No hlasno počuť aj tábor, ktorý je vo svojej horlivosti ešte viac rusofóbny ako najmilitantnejší neokonzervatívci a jastraby z prostredia Bieleho domu, či už je to v politike, v médiách alebo na diskusných fórach.
Rusko a jeho informačné zdroje poznajú nálady na Slovensku a v prípade vyhrotenia ekonomického alebo vojenského nátlaku zo Západu nebude Moskva mimoriadne ohľaduplná alebo nostalgická po historickej vzájomnosti ani v prípade strednej a východnej Európy. Nepochybne bude konať veľmi pragmaticky, o čom svedčia aj vyjadrenia Sergeja Karaganova, poradcu prezidenta Putina, ktoré zverejnil týždenník Der Spiegel. Podľa neho Rusko chce byť centrom veľkej Eurázie, regiónu mieru a spolupráce, ale nedôveruje Európe, pretože európske elity vyhľadávajú s Ruskom konfrontáciu a preto Moskva nebude Európe pomáhať. Žiadne ústupky nebudú.
Ani Západ, ani Východ, kdesi uprostred
Slovenská atlantická komisia a Inštitút pre stredoeurópsku politiku uskutočnili prieskum, aby sondovali, ako uvažujú Slováci a do akej miery je účinná masáž rusofóbneho i rusofilného tábora. K prozápadnej orientácii sa prihlásilo 23,1 percenta oslovených a k Východu sa priklonilo 12,3 percenta respondentov. Takmer 52 percent Slovákov si nevybralo ani jednu zo zmienených možností. Slovensko by sa teda nemalo orientovať ani prorusky, ani prozápadne, ale podľa väčšiny obyvateľov by sme sa mali politicky, ekonomicky a bezpečnostne pohybovať niekde uprostred.
Podpora členstva Slovenska v EÚ klesla na 52 zo 68 percent v roku 2010. Zhruba šesť z desiatich oslovených sa negatívne vyslovilo k úlohe USA vo svete. Väčšina slovenskej populácie súhlasí s významom NATO pre bezpečnosť krajiny, no súčasne odmieta prípadné budovanie základní a logistických centier NATO na Slovensku.
Ideálna pozícia kdesi uprostred by bola pekným riešením, na to však nestačí len Slovensko samotné, pretože tak ako vždy v histórii, k tomu treba ešte tichý súhlas aj ďalších hráčov v medzinárodnej aréne. Bude Washington, Brusel alebo Moskva tolerovať špecifické postavenie uprostred? Je niečo také z geopolitického hľadiska reálne? Príliš veľké bremeno pre jednu krajinu. Takáto pozícia celej strednej a východnej Európy v napojení na Balkán by bola reálnejšia, no chce to vôľu politických predstaviteľov i obyvateľov všetkých zainteresovaných krajín a vyváženú diplomaciu na Západ i na Východ. Je to len veľký sen alebo blúznenie? No realizácia snov je mnohokrát úspešná.
http://www.protiprud.sk/politika/1960.htm