HYBRIDNÁ DEMOKRACIA
Politický systém, v ktorom žijeme, nie je ľahké zaradiť do stupnice klasických typológií, s ktorými pracujú sociálne vedy. Táto stupnica sa nachádza medzi dvoma krajnými pólmi. Na jednej strane sú otvorene totalitné systémy, na druhej strane ideál autentickej demokracie. To, čo sa krok za krokom presadzuje v Spojených štátoch, v Európskej únii, a teda aj u nás, je ďaleko od oboch pólov. Pracovne by sme to mohli nazvať systémom „hybridnej demokracie“. Protest poľnohospodárov ilustruje niektoré jeho črty.
Tí, ktorí sa považujú za elitu, neustále lamentujú nad tým, že spoločnosť je rozdelená, a tvrdia, že sú jej jedinými možnými zjednotiteľmi. Pritom nezabúdajú využiť každú príležitosť na ďalšie rozdeľovanie, štiepenie a rozdeľovanie spoločnosti. V prípade predmetného protestu to urobili veľmi dôkladne. Rozdelili nás na tých, ktorí protestujú údajne bezdôvodne, a na tých, ktorí kvôli protestu nevinne trpia. Ako príklad obete si médiá vybrali mladú mamičku z Prahy, ktorá roztomilo vyhlásila, že farmári by mali protestovať čo najďalej od hlavného mesta, najlepšie na svojich poliach. Ďalšie delenie sa uskutočnilo na tých, ktorí chcú protestovať lojálne (blokáda hraníc), a tých, ktorí protestujú neúctivo (blokáda v Prahe). V rámci tejto druhej skupiny sa proti sebe postavili tí, ktorí odišli krátko po poludní, a tí, ktorí odišli večer. Prvá skupina pôsobila zvláštnym dojmom, že ide o farmárov, ktorí akciu rázne ukončili hneď, ako zistili, že blokáda v Prahe nie je určená na podporu vlády.
Ďalším znakom hybridnej demokracie sú médiá, ktoré sa zo strážneho psa menia na čuvača, ktorý sa snaží podlizovať tým, ktorí sú pri moci. Márne by sme očakávali, že takéto médiá sa budú snažiť sprostredkovať vecnú diskusiu medzi tými, ktorí obhajujú vládnu líniu, a tými, ktorí s ňou z rôznych dôvodov nesúhlasia. Namiesto toho sme boli svedkami mnohých slovných manipulácií. Uvediem len jeden príklad: marginálne vystúpenie malej skupiny ľudí, ktoré spĺňalo všetky znaky riadenej provokácie, sprevádzali bombastické titulky typu „Demonštranti útočia na svojich odporcov“.
Jedným z charakteristických znakov hybridnej demokracie je, že praktizuje opak toho, čo hlása. Nie je to len pokus politikov o rozdelenie spoločnosti, proti ktorému sa s plnou vážnosťou stavajú. Je to napríklad aj to, že takzvaná elita celkom systematicky pracuje na šírení strachu. Ľudia, ktorí sú oprávnene nespokojní s konkrétnymi krokmi tých, ktorí sú pri moci, sú vydávaní za piatu kolónu, vnútorného nepriateľa, hrozbu pre demokraciu. Svoju naučenú úlohu opäť bezchybne zohral okrem iných aj Saša Vondra, ktorý v štúdiu mával rusky písaným listom jedného z organizátorov bez toho, aby bol presvedčený o jeho pravosti. Ako si nespomenúť na podobne bravúrny výkon toho istého politika v prípade amerického radaru v Brdoch. S rovnakou teatrálnosťou už videl zhadzovanie jadrových bômb na Prahu. Vtedy komickosť jeho vystúpenia podčiarkoval fakt, že sa odohralo v čase, keď sa inštalácia radaru zdôvodňovala hrozbou zo Severnej Kórey. Tentoraz si komickosť zabezpečil tým, že prezentoval text napísaný v ruštine, ktorý podľa vlastných slov nevedel prečítať. Saša Vondra je známa firma.
Rozdelenie spoločnosti, nedôstojná úloha mainstreamových médií, hľadanie nepriateľov a vyvolávanie strachu sa stali bežnými nástrojmi fungovania hybridnej demokracie. Je to istý spôsob, ako odvrátiť pozornosť od riešenia problémov, ktoré sa hromadia ďaleko za hranicami poľnohospodárstva a potravinárstva. Tento prístup má dva mimoriadne negatívne dôsledky. Po prvé, zaberá čas, ktorý by sa mohol venovať vecnej diskusii o požiadavkách protestujúcich a možno aj o ich návrhoch riešení. Okrem toho zastiera, ako tí, ktorí sa vyhlasujú za strážcov ideálu demokracie, po kúskoch rozoberajú jej základy.
Autor:Jan Keller
https://casopisargument.cz/?p=55712&utm_source=substack&utm_medium=email