VEĽKÝ EUROBRAT ŤA VIDÍ!
Orgány činné v trestnom konaní v 11 európskych krajinách už pri vyšetrovaní používajú biometrické rozpoznávacie systémy. V novej štúdii sa uvádza, že ďalších osem bude nasledovať, pričom varuje pred vplyvom tejto technológie na základné práva.
Polícia v Rakúsku, Fínsku, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Maďarsku, Taliansku, Lotyšsku, Litve, Slovinsku a Holandsku využíva technológie rozpoznávania tváre na „následnú identifikáciu“ pri vyšetrovaní trestných činov. Očakáva sa, že Chorvátsko, Cyprus, Česko, Estónsko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko a Švédsko budú čoskoro nasledovať tento príklad.
Pri následnej identifikácii sa zábery kontrolujú až po incidente, nie v reálnom čase.
„Rozdiel medzi „v reálnom čase“ a „ex-post“ je irelevantný, pokiaľ ide o vplyv týchto technológií na základné práva. Identifikácia ex-post v skutočnosti nesie so sebou vyšší potenciál poškodenia, keďže na účely identifikácie možno zhromaždiť viac údajov z rôznych zdrojov,“ povedal Francesco Ragazzi, docent na Leidenskej univerzite a autor štúdie.
Štúdiu, ktorá bola zverejnená 25. októbra, si objednala skupina Zelených v Európskom parlamente, ktorá je hlasným zástancom úplného zákazu biometrických rozpoznávacích systémov na verejne prístupných miestach.
Rozpoznávanie tváre
Najrozvinutejšou formou biometrickej identifikácie je softvér na rozpoznávanie tváre, ktorý porovnáva jeden zachytený obraz s iným obrazom uloženým v databáze.
Správa varuje, že „sa zdá, že existuje len malé pochopenie spôsobov, akými by sa táto technológia mohla použiť, a potenciálneho vplyvu takejto širokej škály aplikácií na základné práva európskych občanov“.
Štúdia sa zameriava na tzv. nespolupracujúce vyhľadávanie, pri ktorom sa systém snaží identifikovať osobu bez jej súhlasu. Konštatuje, že nasadenie týchto technológií je v Európe stále obmedzené, pokiaľ ide o rozsah od identifikácie jednotlivcov až po masové sledovanie.
Pri kooperatívnych vyhľadávaniach sa napríklad rozpoznávanie tváre na odomykanie smartfónov v súčasnosti nepovažuje za riziko masového sledovania. V správe sa však uvádza, že situácia by sa mohla zmeniť, ak by sa upravil právny rámec, keďže tieto kooperatívne systémy nahromadili obrovské množstvo osobných údajov.
Poukazuje sa na dva vývojové trendy, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť masového sledovania: rozširovanie biometrických databáz a pilotné nasadenie viacerých systémov spojených s biometrickým identifikačným softvérom.
„Pri týchto projektoch vidíme, že sa čoraz viac riadia stratégiou ‚fait accompli‘. Zvyčajne sa prezentujú ako pilotný projekt, pričom sa žiadajú určité osobitné okolnosti týkajúce sa nasadenia technológie. Neskôr žiadajú o povolenie,“ dodal Ragazzi.
Pilotné projekty
V roku 2017 bruselské letisko nasadilo štyri kamery na rozpoznávanie tváre bez toho, aby o tom informovalo príslušný dozorný orgán. Istá štvrť v Rotterdame spustila projekt „bez vlámania“ na odhaľovanie podozrivého správania pomocou inteligentných pouličných lámp.
Nice začalo sledovať technológiu rozpoznávania tváre v uliciach. Testovalo sa aj používanie biometrických identifikačných nástrojov na stredných školách, ktoré však bolo následne vyhlásené za nezákonné. Naopak, nástroje na rozpoznávanie tváre sa v súčasnosti používajú na identifikáciu žiakov v školských jedálňach v Spojenom kráľovstve.
V Nemecku v Berlíne, Hamburgu a Mannheime nasadili softvér na rozpoznávanie tváre, aby otestovali jeho schopnosť odhaliť podozrivé správanie.
„Ospravedlnenie ako testovací prístup sa v Nemecku často používa na argumentáciu odchýlky od existujúcich pravidiel a spoločenských očakávaní,“ uvádza sa v správe.
V štúdii sa konštatuje, že tieto pilotné projekty sa zvyčajne začínajú v právnej šedej zóne a ak sa ponechajú bez kontroly, môžu mať dlhodobý účinok normalizácie dohľadu. Najmä monitorovanie podozrivého správania by mohlo mať ochromujúci účinok na individuálne slobody.
Okrem toho vo väčšine prípadov bola infraštruktúra, ako sú kamery a mikrofóny, vypnutá, ale zostáva na mieste.
Parlamentné diskusie
Začiatkom tohto mesiaca Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzýva na prísne pravidlá využívania systémov umelej inteligencie v oblasti presadzovania práva, najmä presadzuje zákaz technológií na rozpoznávanie tváre na verejných priestranstvách.
Správa mala silnú podporu liberálnych, sociálnodemokratických, ľavicových a zelených skupín, zatiaľ čo takmer rovnako rozdelila strany pravice a krajnej pravice. Naopak, kresťanskí demokrati hlasovali takmer jednohlasne proti zákazu.
„Hoci je potrebné zaviesť prísne záruky a určité zákazy, úplný zákaz rozpoznávania tváre nezohľadňuje výhody, ktoré takáto technológia môže mať, napríklad pri pátraní po zločincoch alebo dokonca v rámci iných prípadov použitia, ako je výcvik autonómnych vozidiel na rozpoznávanie ľudí,“ povedal Axel Voss, vplyvný poslanec Európskeho parlamentu z kresťanskodemokratického tábora.
Zákaz by sa mohol začleniť do zákona o umelej inteligencii, ktorý požadoval spravodajca Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) Brando Benifei. Ostatné parlamentné výbory však spochybnili vedenie výboru IMCO, čím sa otvoril spor o kompetencie.
Na vyriešenie tohto sporu predseda Konferencie predsedov výborov, kresťanský demokrat Antonio Tajani, odporučil spoločné vedenie IMCO a výboru pre právne veci (JURI). Očakáva sa, že v JURI sa vedenia ujme jeden z Tajaniho straníckych kolegov, čím sa zníži pravdepodobnosť úplného zákazu.
Konečné rozhodnutie je na Konferencii predsedov, ktorá bude o tejto záležitosti rokovať 18. novembra.
Autor: Luca Bertuzzi
https://www.euractiv.com/section/data-protection/news/facial-recognition-technologies-already-used-in-11-eu-countries-and-counting-report-says/
http://casopisargument.cz/?p=38873