EURÓPA UŽ TOHO MÁ PLNÉ ZUBY!
Keď začiatkom tohto roka protestujúci poľnohospodári zapaľovali ohne z pneumatík a zápasili s políciou pred Európskym parlamentom, jeden transparent vystavený v Bruseli zachytil sťažnosť miliónov ľudí v súčasnosti. Hlásal: „Toto nie je Európa, ktorú chceme.“
Nie, toto nie je Európa, ktorú chceme. Je to politická Európa, ktorú vybudovali elity EÚ, ktoré veria, že vedia lepšie ako my ostatní a že vedia, čo je pre nás najlepšie. Elity, ktoré uprednostňujú svoju „čoraz užšiu Úniu“ pred národnou suverenitou a demokraciou; ktoré zavádzajú vznešené ekologické úsporné politiky na „záchranu planéty“ bez toho, aby mysleli na škody, ktoré spôsobia životom miliónov ľudí v teréne; ktoré nútia európske národy, aby akceptovali masovú migráciu, ani nie tak preto, že milujú migrantov, ale preto, že nenávidia národné hranice a predstavu suverénnych ľudí, ktorí majú kontrolu nad svojím osudom.
To je Európa, ktorá viedla mnohých Európanov k odmietnutiu starých politických strán, ktoré ju vybudovali. Moc sa čoraz viac sústreďuje v rukách nevolených bruselských byrokratov a veľkých hráčov.
Odpoveďou elít na všetko je „viac Európy“ – a teda menej hlasu pre národy Európy. A milióny ľudí už toho majú dosť!
Politický establišment EÚ a jeho spojenci v médiách sa spojili v kampani, ktorej cieľom je očierniť a delegitimizovať demokratickú vzburu našej doby. Chcú z populizmu urobiť sprosté slovo a vyhlasujú ho za „vírus“, proti ktorému treba demokraciu zaočkovať. Všetky politické hnutia, ktoré sa vymykajú úzkemu hlavnému prúdu, označujú za „krajne pravicových“ extrémistov, ktorých treba zrušiť, cenzurovať, zakázať alebo zavrieť.
Sme svedkami verejnej erupcie hlboko zakoreneného rozdelenia medzi dvoma Európami. Existuje tá, ktorá sa sústreďuje v elitárskych citadelách Bruselu, Luxemburg City alebo Frankfurtu, kde komisári EÚ, sudcovia a centrálni bankári vydávajú svoje pravidlá a nariadenia. A potom je tu tá skutočná, kde sa milióny Európanov musia vyrovnať s dôsledkami pre svoj spôsob života.
Od svojho vzniku ako Európske spoločenstvo uhlia a ocele v roku 1952, potom Európske hospodárske spoločenstvo od roku 1956 až po Európsku úniu od roku 1993 sa elita EÚ snažila oddeliť kontrolu v Európe od akéhokoľvek prejavu ľudovej vôle.
Moc v Bruseli bola vybudovaná do systému kontroly zhora nadol prostredníctvom nezodpovedných komisií, súdov a štátnych úradníkov, systému, ktorý bývalý predseda Európskej komisie Jacques Delors, patricijský „architekt“ Európskej únie, označil za „láskavý despotizmus“.
Dnes sa establishment EÚ snaží predefinovať demokraciu tak, aby znamenala čokoľvek, čo vyhovuje jeho úzkym záujmom. Nakoniec sa tak snaží brániť „demokraciu“ pred samotným demosom – nesprávnym typom ľudí, ktorí trvajú na tom, že volia nesprávny typ strán, populistov.
Predstava EÚ o „demokracii“ spočíva v tom, že členské štáty hlasujú, aby robili to, čo im prikáže Brusel. V opačnom prípade môžu očakávať, že budú potrestané.
Je čas prejsť do ofenzívy a postaviť sa na obranu národnej demokracie a suverenity. Vždy, keď sa snažia považovať populizmus za sprosté slovo, pripomínam definíciu slova na „p“ v Cambridgeskom slovníku: „Populizmus – politické myšlienky a aktivity, ktorých cieľom je získať podporu obyčajných ľudí tým, že im dajú to, čo chcú.“ Dávať ľuďom to, čo chcú! Pohoršujúce! Táto myšlienka môže elity EÚ naplniť hrôzou. Ale určite by sme mali prijať populizmus ako iné slovo pre demokraciu.
A keď sa snažia odmietnuť populistické protesty ako „krajne pravicové“, mali by sme tento argument obrátiť tým, že sa stotožníme s príčinami, ktoré sa snažili očierniť.
Je teraz „krajne pravicové“ podporovať európskych poľnohospodárov, ktorí bojujú za svoje živobytie a výživu kontinentu? Je teraz „krajne pravicové“ trvať na biologickom fakte, že existujú len dve pohlavia a že muži nemôžu požadovať, aby sa s nimi zaobchádzalo ako so ženami? Alebo je teraz „krajne pravicové“, keď rodičia a iní protestujú proti tomu, že deti sú vystavené pornografickým predstaveniam?
Mali by sme dať jasne najavo, že tieto a mnohé ďalšie zásady budeme naďalej obhajovať bez ohľadu na to, ako nás budú špinavo nazývať.
Každá politická kríza teraz potvrdzuje, že skutočná hrozba pre európsku demokraciu, pre schopnosť ľudí riadiť svoj osud, prichádza zhora, nie zdola. Keď The European Conservative spustil rubriku Democracy Watch, v ktorej sledujeme tieto nebezpečné trendy, jasne sme uviedli, že za všetkými otázkami v každých dnešných európskych voľbách „sa skrýva väčšia, nevyslovená otázka: Kto vládne? Kto má rozhodovať o budúcnosti Európy?
Budú to centralizačné elity EÚ alebo národné vlády? Národy Európy, alebo technokrati z Bruselu a centrálni bankári z Frankfurtu?“
Kto vládne? To zostáva skutočnou otázkou na júnových volebných lístkoch. Pokúsme sa zabezpečiť, aby oligarchia EÚ dostala odpoveď, ktorá sa jej nebude páčiť.
Autor: Mick Hume (anglický novinár a spisovateľ žijúci v Londýne. Desať rokov bol publicistom v denníku The Times (Londýn). V súčasnosti píše pre The European Conservative, Spiked, The Daily Mail a The Sun. Okrem iného je autorom knihy Revolting! How the Establishment are Undermining Democracy and What They’re Afraid Of (2017) a Trigger Warning: Is the Fear of Being Offensive Killing Free Speech? (2016)
https://europeanconservative.com/articles/democracy-watch/the-populist-revolt-europes-had-enough/