ČO SÚ TO VLASTNE ZÁPADNÉ HODNOTY?
Konzervatívci sa ocitli medzi protizápadnými prisťahovalcami na jednej strane a západnými ľuďmi vychádzajúcimi pod vlajkou „Pride“ na strane druhej.
Mark Steyn toto všetko predpovedal už v roku 2006 vo svojom bestselleri America Alone: Väčšina kultúrnych komentátorov sa však v polovici 20. rokov 20. storočia presunula k hrozbe wokeness. Téma masovej migrácie však nikdy úplne nezmizla, ale dôsledné odmietanie akejkoľvek politickej strany prijať kroky na jej výrazné obmedzenie túto diskusiu vykastrovalo. Teraz, keď islamistické zhromaždenia otriasli univerzitnými areálmi a hlavnými mestami na Západe, sa diskusia obnovila s novou silou, pričom štandardným konzervatívnym názorom je, že milióny ľudí migrovali na Západ bez toho, aby prijali „naše“ hodnoty, a namiesto toho importovali svoje vlastné hodnotové systémy.
To je zjavne pravda, ale existuje komplikujúci faktor, s ktorým sa konzervatívci musia popasovať a ktorý sa vymyká jednoduchým odpovediam alebo riešeniam: Čo sú to vlastne západné hodnoty? Keď konzervatívci hovoria o západných hodnotách, zvyčajne máme na mysli naše kolektívne kresťanské civilizačné dedičstvo. Keď však Joe Biden, Justin Trudeau alebo dokonca Rishi Sunak hovoria o „našich“ hodnotách, majú na mysli potraty na požiadanie, „mesiac hrdosti“ a panvové privilégiá sexuálnej revolúcie. Je pravda, že mnohí prisťahovalci na Západ si neosvojili západné hodnoty. Pravdou je aj to, že sa im ponúka hedonistický materializmus.
Ukážkovým príkladom tejto nesúdržnosti bola neúspešná kampaň kanadskej toryovej Kellie Leitchovej na post federálnej líderky v roku 2016. Leitchová navrhla, aby sa prichádzajúci prisťahovalci podrobili testu „kanadských hodnôt“, ktorý by určil, či sú ich názory zlučiteľné s kanadským občianstvom. Tento návrh mal riešiť hrozbu prisťahovalcov s islamistickými názormi. Problém bol v tom, že Leitchová nedokázala vymyslieť test, ktorý by nevylučoval aj kresťanov. Keď jej novinár Evan Solomon položil túto otázku priamo, ukázalo sa, že nad touto hádankou vôbec neuvažovala.
„Povedzme, že niekto príde a chce sa stať občanom a je katolík,“ povedal Salomon. „A oni sa opýtajú: ‚Veríte v manželstvá osôb rovnakého pohlavia‘? A oni povedia: ‚Nie, neverím‘. Dostane sa tam? Alebo majú teraz „protikanadskú hodnotu“?“ Leitch sa zachmúrila a uhla. „Myslím si, že toto je diskusia, ktorú chcú Kanaďania viesť. A pre mňa samotnú existujú určité hodnoty.“ Solomon na ňu ďalej naliehal a celkom presne zdôraznil, že jej prísaha lojality sa bude vzťahovať na mnohé skupiny, pre ktoré ju zrejme nezamýšľala. Odmietla odpovedať konkrétne a nakoniec povedala: „Nebudem rozoberať bod po bode, problém po probléme a banalizovať tento problém.“ Inými slovami, požiadavka na dodržiavanie „kanadských hodnôt“ by vylúčila filipínskeho baptistického pastora rovnako ako saudského imáma.
Neúspešný Leitchovej test lojality je dobrým mikrokozmom problému, ktorému čelíme. Čo sú to západné hodnoty? V Kanade sa kresťania v zásadných otázkach, ako sú potraty a eutanázia, viac zhodujú so sikhmi a hinduistami ako „starí“ Kanaďania európskeho pôvodu, ktorí takmer úplne prijali sexuálnu revolúciu. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že imigranti sú sociálne najkonzervatívnejšími ľuďmi v krajine – najmä preto, že mnohí z nich, najmä sikhovia, sa neasimilovali (hoci štátny školský systém urobí túto prácu za jednu alebo dve generácie).
V tejto súvislosti to nie sú Indokanaďania, ktorí sa snažia zbaviť Deň pamiatky kresťanských symbolov alebo zlikvidovať naše dedičstvo – sú to prakticky vo všetkých prípadoch bieli pokrokári. Je pravda, že naše civilizačné dedičstvo na Západe sa ničí. Pravdou je aj to, že väčšina tých, ktorí robia väčšinu z tohto ničenia – napriek islamistickým zhromaždeniam – sú potomkovia ľudí, ktorí tieto krajiny vybudovali. Migranti sa objavili v krajinách, ktoré z veľkej časti opustili a v mnohých prípadoch zničili svoje dedičstvo a okrem materializmu našli len veľmi málo možností, ako sa asimilovať. Prázdnota postmoderného života na Západe skutočne viedla mnohých mladých ľudí k tomu, že islam sa im stal príťažlivým, pretože protestantské kostoly, ktoré navštevovali ich starí rodičia, vyvesili vlajku „Pride“ a organizujú bohoslužby, ktorým predsedajú ženy prezlečené za kazateľky.
Aby bolo jasné, nechcem tu hovoriť o masovej migrácii. Ako som už poznamenal, existenčné problémy, ktoré prináša, neboli nikdy zjavnejšie. Len konštatujem, že konzervatívni kresťania sa ocitli medzi kliešťami protizápadných prisťahovalcov na jednej strane a západných ľudí vychádzajúcich pod vlajkou „Pride“ na strane druhej. Mnohé krajiny totiž dovážajú obrovské počty prisťahovalcov na základe predpokladu, že pôvodné obyvateľstvo prakticky bez výnimky nemá deti a že sú potrební pracovníci, ktorí by doplnili zmenšujúcu sa základňu daňových poplatníkov, aby bolo možné podporovať systémy sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa ľudia spoliehajú. Západniari sa skrátka vzdali svojej budúcnosti, pretože sa odmietli reprodukovať.
Aká je teda cesta vpred? Čo majú robiť tí z nás, ktorí opovrhujú vlastnými elitami a ich indoktrinačnými inštitúciami, ako aj odporným antisemitizmom mnohých novoprišelcov? Čo tí z nás, ktorí si stále cenia svoje dedičstvo a náboženstvo, ktoré urobilo Západ veľkým? Maďarský model – prísne obmedzená imigrácia, kultúrna hrdosť a agresívny pronatalizmus – je jednou z veľmi atraktívnych možností. Japonská možnosť riadeného úpadku – prísne obmedzenie prisťahovalectva, pomalé, ale stabilné vyľudňovanie – je menej príťažlivá, ale lepšia ako súčasný stav. Neexistuje žiadna zásada alebo zákon, ktorý by nám prikazoval nahradiť sa prisťahovalcami z iných kultúr. Želám si len, aby sme ešte mali civilizačné sebavedomie a obnovili tú svoju.
Autor: Jonathon Van Maren (redaktor časopisu The European Conservative. Písal pre First Things, National Review, The American Conservative a jeho poslednou knihou je Prairie Lion: Život a doba Teda Byfielda)
https://europeanconservative.com/articles/commentary/what-are-western-values-anyway/