LIBERALIZMUS NEEXISTUJE
Žiadna ľudská spoločnosť neponecháva – alebo nemôže ponechať – správanie svojich členov na rozmarné utilitárne uspokojovanie náhodných osobných túžob, ktoré sa riadi len pozitívnym právom odtrhnutým od morálky. Žiadna spoločnosť nie je ani pripravená považovať za svoje najvyššie morálne hodnoty nespočetné množstvo osobných preferencií bez akejkoľvek možnej hierarchie a ich posúdenia. Nikdy neexistovala a ani nebude existovať spoločnosť, ktorá by napríklad dovolila stotožniť moju túžbu poškriabať sa na zadku s mojou túžbou dobrovoľne položiť život za svoju vlasť.
Každá spoločnosť tiež predpisuje svojim členom, čo je správne a čo nie, v rámci „hľadania šťastia“. To platí tak pre prostriedky, ako aj pre ciele. Liberalizmus je teda pretvárka, podvod a ideologická zásterka. Zasľúbená krajina dokonale rovnakej slobody pre všetkých, individuálnej voľby a hlasovania pod dohľadom hodnotovo neutrálneho „právneho štátu“ je Schlaraffenland(rozprávková krajina blahobytu/hojnosti a slobôd), ktorý sa zatiaľ nikde nerealizoval – a tak to aj zostane.
V ľudských dejinách však skutočne nachádzame režimy s verejnou morálkou, ktoré v konečnom dôsledku určujú, aké typy správania povoľujú. Liberalizmus je len jedným z nich. Preto to, čo sa pri zbežnom pohľade javí ako „sloboda voľby“, „ústavou zaručené práva“, „maximálna záruka preferencií“ atď. nie je pri bližšom skúmaní ničím iným ako prechodným vedľajším produktom procesu, v ktorom liberalizmus vytláča a nahrádza konkurenčné morálne systémy. Jednotlivec tu dostáva možnosť (či skôr povinnosť) ostentatívne porušovať a/alebo zosmiešňovať morálne pravidlá a obmedzenia starého režimu – pravidlá, ktoré nový liberálny režim už dávno odsúdil ako neplatné, zastarané a nelegitímne. To, čo sa často vznešene nazýva „oslobodením“, „emancipáciou“, „tvorivou deštrukciou“, „inováciou“ a podobne, možno teda v skutočnosti chápať skôr ako víťazný tanec a verejné vyhlasovanie nového morálneho režimu. Každý, kto je dostatočne naivný na to, aby toto znejúce chválospevy bral doslova a pustil sa do rovnakého procesu s liberálnymi posvätnými kravami, bude okamžite čeliť ostrakizácii, prepusteniu a možno aj trestnému stíhaniu – rovnako ako v prípade výpadu proti modlám starého morálneho režimu pred ich zvrhnutím. Stručne povedané, jednotlivec si dnes užíva presne takú istú „slobodu“ ako otrok predaný novému pánovi, a teda oslobodený od poslušnosti voči pôvodnému majiteľovi.
Liberálna ideológia tvrdí, že mechanizmus liberálneho štátu bol vytvorený na prekonanie hrôz suverenity („svojvoľný“ despota opitý absolútnou mocou, ktorá absolútne korumpuje a podobne), a preto musí sám nepriamo znamenať svoju vlastnú nesmiernu suverénnu moc: Všemožnými eufemizmami ako „demokracia“, „vôľa ľudu“, „rozum“, „ľudské práva“ a predovšetkým „vláda práva, nie ľudí“ – pojmy definované v protiklade k suverenite, ktorú, ako dúfajú, jedného dňa nadobro vyženú zo sveta.
To všetko je, samozrejme, len ideologická reč a prekrúcanie faktov. Dejiny opakovane ukázali, že keď liberalizmus alebo jeho mutácie (socializmus atď.) sľubujú odstránenie suverenity (Marx: „štát zanikne“), myslia tým osobnú suverenitu. Liberalizmus so suverenitou nezlikvidoval, ani sa k tomu nepriblížil, práve naopak: suverenitu nielenže zachoval jej rozdrobením v „deľbe moci“ a rozdelením jej fragmentov do mnohých uzlových bodov kyborgského štátu (tu tzv. ľudu, tu na zákonodarný zbor, prezidenta, súdy, byrokraciu, mimovládne organizácie, elitné univerzity atď. ), ale rozsah, dosah a ničivá schopnosť tejto moci sa dramaticky zvýšili do historicky nevídaných, takmer božských rozmerov.
Abstraktná mašinéria liberálneho štátu sa môže rozširovať a pretrvávať, kým nájde nových ochotných aparátnikov (ktorých má, zdá sa, nevyčerpateľnú zásobu).
Deľbou moci si liberalizmus vyhradzuje právo určovať, aká morálka bude zakotvená ako pozitívne právo, decentralizovanému aparátu byrokratov, zabávačov, bojovníkov za spravodlivosť, profesorov, neziskoviek a ďalších zložiek takzvanej ‚Katedrály ‘, pre ktorú je samotný štát (ako taký) len nástrojom, drábom a policajtom.
Eufemizmy, za ktorými sa maskuje a skrýva – „demokracia“, „vôľa ľudu“, „rozum“, „ľudské práva“ a „vláda zákonov, nie ľudí“ – sú univerzálne platné pojmy, neviazané na žiadne konkrétne situačné objekty, takže sa dajú exportovať podľa ľubovôle (t. j. vnucovať bombami a bajonetmi).
V demokratickej spoločnosti vznikla metla „slniečkárstva“, regulátorov všetkého možného, údajne na ochranu zdravia a bezpečnosti iných samozvaných brahmanských svätcov a svätíc, ktorí zasvätili svoj život nekonečnému otravovaniu a obťažovaniu svojich spoluobčanov .
„Demokracia“ teda znamená, že subjekty, ktoré prijímajú toto dobrodenie (ktorého obsahom môže byť prakticky čokoľvek od inštitucionálnych smerníc, ktoré stanovujú detaily prípustného myslenia a osobného správania, až po fyzické útoky na ulici), sa musia pokorne a bez slova odporu podriadiť – akokoľvek sú si ich autori a vykonávatelia rovní pred zákonom a nevládnu žiadnou formálne vymedzenou autoritou.
Vzletne znejúce, ale falošné sľuby o papierových ústavách a zákonoch o právach, ktoré v skutočnosti neslúžia na nič iné ako na dokumenty, ktoré oprávňujú štát a Katedrálu odobrať vám vaše práva.
Z úvahy Douga Smytha: Liberalism: The God With No Name
Pojem „Katedrála“ vysvetľuje blogger Mencius Moldbug vo svoje knihe : An Open Letter to Open-Minded Progressives
Veľkým centrom moci je katedrála. Katedrála má dve časti: akreditovanú univerzitu a etablovanú tlač. Univerzity formulujú verejnú politiku. Tlač riadi verejnú mienku. Inými slovami, univerzity prijímajú rozhodnutia, pre ktoré tlač vyrába súhlas.
Ministerstvo funguje ako mozog širšej mocenskej štruktúry, polygónu alebo aparátu – stálych orgánov verejnej správy. Aparát je vlastná štátna správa (všetci nevojenskí úradníci, ktorých pozície sú imúnne voči straníckej politike, známej aj ako „demokracia“), plus všetci tí, ktorí formálne stoja mimo vlády a ktorých cieľom je ovplyvňovať alebo realizovať verejnú politiku – t. j. mimovládne organizácie (MVO – existuje dôvod, prečo si mimovládky musia pripomínať, že sú „mimovládne“).
https://www.unqualified-reservations.org/2008/06/ol8-reset-is-not-revolution/
https://deliandiver.org/liberalismus-bezejmenny-buh/#more-13399909